close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Nick Vujicic-NEMÁ NOHY, NEMÁ RUKY, NEMÁ PROBLÉMY

19. září 2010 v 16:26 | Alice |  Svet potrebuje pomoc
Fascinujúci príbeh mladíka, ktorý dokazuje všetko, v čo magazín Dreamlife verí a čo učí. Nick Vujicic je jasným dôkazom tvrdenia, že úspech a sny sú závislé na životných podmienkach a okolnostiach. Nechajte sa inšpirovať príbehom mladíka bez nôh, bez rúk a napriek tomu šťastným a milujúcim život sám.
Inšpirujúci Nick Vujicic osloví 11. septembra v Bratislave po prvý raz slovenské publikum. Narodil sa bez nôh a rúk a predsa je šťastný a má veľký zmysel pre humor. Napriek obrovskému hendikepu žije naplno.
Keď sa Nick Vujicic pred dvadsiatimišiestimi rokmi narodil, jeho rodičia zostali v šoku, cítili bezmocnosť a obrovské sklamanie. Bez jediného varovania lekárov očakávali krásneho malého chlapčeka, zdravého, so silnými hlasivkami, ako tomu u novorodencov býva. Avšak osud sa s nimi kruto zahral a pripravil smutné prekvapenie. Ich maličký Nick prišiel na svet bez končatín, bez rúk aj bez nôh. V tú chvíľu to bola životná tragédia, s ktorou si nevedeli rady. No ich obetavá láska a veľké srdce samotného Nicka dokázali životnú katastrofu premeniť v najväčšej životné požehnanie.
Sám Nick Vujicic hovorí, že jeho veľmi silná duchovná viera ho už v ranom veku dokázala preniesť cez odpad, ktorý zo svojich úst vypustilo "na jeho účet" množstvo bezcitných a hlúpych ľudí. Rozhodol sa stať sa Dávidom, ktorý vo svojej mysli a viere skalpuje akéhokoľvek Goliáš, ktorý sa mu postaví. Tým si u spolužiakov a kamarátov začal budovať neotrasiteľný rešpekt.
NEMÁ NOHY, NEMÁ RUKY, NEMÁ PROBLÉMY
"Možno nemám končatiny, ale mám odvahu a dokazujem ako silný človek môže byť," znelo vnútorné vyhlásenie. Nick Vujicic je stelesnením princípov, ako rozdrviť akejkoľvek prekážky. Tým sa stal nekonečným zdrojom inšpirácie miliónov ľudí zo všetkých kontinentov sveta a vo svojich dvadsiatich piatich rokoch môže byť oprávnene hrdinom a inšpiráciou pre nás všetkých.
Človek vážiaci menej ako polovicu normálnej ľudskej hmotnosti teraz cestuje po celom svete, prednáša pred státisícami ľudí a svojím životom dáva nádej všetkým, ktorí jeho príbehu otvoria svoje srdcia.
VÝHOVORKY VYSTRIEDALO ODHODLANIE ŽIŤ
Kľúčová otázka však znie: "Má niekto z nás ťažšiu štartovaciu čiaru ako mal Nick Vujicic?" Sotva. A napriek tomu, koľko z nás si denne vymýšľa desiatky výhovoriek typu "Nemôžem, pretože ..." alebo "Nie, pretože ..." a ďalších určite unikátnych dôvodov, prečo práve my nie sme úspešní.
Väčšine z nás netrvá ranná hygiena celú hodinu. Väčšina z nás nenachádza výzvy a prekážky v každodenných úkonoch, ktoré považujeme za úplne samozrejmé. Dokonca ani nepotrebujeme stovky hodín tréningu, aby sme sa naučili obslúžiť pevnú telefonickú linku.
Je možné, že výhovorky sa vám v nasledujúcich okamihoch rozplynú priamo pred očami. Ste pripravení?
http://www.videacesky.cz/ostatni-zabavna-videa/bez-rukou-bez-nohou-bez-starosti
 

Rip Anna sviderský

4. července 2010 v 17:37 | Alice |  obete o ktorých by sme mali vediet
Washington bol otrasený smrťou mladého sedemnásť ročného dievčaťa , ktoré ubodali k smrti . Dievča pracovalo v MC Donalde .
Polícia uvádza , že dievča obeť nepoznala . David Barton Sullivan vstúpil Clark County súdnej sieni piatok, keď bol obvinený z prvého stupňa-vraždy.
Anna Svidersky bola bodnutá do hrudníka následne v nemocnici podľahla zraneniu .Anna rada chodila do školy . Matke pomáhala a pracovala zároveň na viacerých miestach .
Sallivena obžalovali , ale keďže bol duševne chorý , spod obžaloby ho oslobodili a odporučili mu psychiatrické liečenie .
4o sa týka môjho vlastného názoru mali ho zavrieť do väzenia a nie na psychiatriu . To čo urobil asi len každý ´ťažko znášal. Hoci je táto udalosť už štyri roky stará nedá mi to , aby som tento príbeh posunula ďalej .

My etics and my codes of Life

25. dubna 2010 v 17:48 | Alice |  Who am I ?
V mojom živote , hrá dôležitú úlohu úprimnosť , nádej a viera . Tieto všetky aspekty patria do jedného slova. A tým slovom je ETIKA. Pre niektorých ľudí je toto slovo niečím cudzím. Etika sa rozvíja s rastom každého človeka . Úprimnosť vkladám do každého môjho priateľa ako aj nepriateľa . Vieru spolu s nádejou vkladám do zmeny tohto sveta, ktorý sa postupne skazil .Zisťujem , že som ľahko dávala svoju dôveru a vieru v ľudí , len tak na zmar . Dúfam , že ľudia vkladajú do mňa takú istú vieru, akú mam ja v nich. Ak sa ukážeš , ako úprimný človek , získaš si dôveru , ktorá ta urobí patričné šťastným. Každému ukážem svoju poctivosť a dôveru , ako by som mala riskovať poníženie za sebectvo a tak stratiť pravdu . Súcit a poctivosť ide ruka v ruke . Ak ich máš dostatok prekonáš každú situáciu . Súcit je najväčšia forma lásky , akú človek môže poskytnúť tomu druhému . Podľa J. J. Rousseaua je súcit prirodzený cit, ktorý tlmí v každom jednotlivcovi sebeckosť a prispieva tak k vzájomnému zachovaniu celého druhu. Súcit nahradzuje v prírodnom stave zákony a cnosť; spolu s pudom sebazáchovy tvorí základ mravného a spoločenského života a zhoduje sa so zásadou: "Prospievaj sebe tak, aby si čo najmenej škodil druhému".
Ak spojíme tieto všetky aspekty úprimnosť +viera +nádej+ súcit+ poctivosť .Môže vzniknúť chemická reakcia , ktorá dokáže zmeniť ľudí k lepšiemu.
Viem , že moja etika sa môže odlišovať o tej vašej . Hoci viem , že súcit a ľudská povaha nedokáže zmeniť tento svet. Sme iba krôčik od toho , aby sme sa naučili žiť tak ako sa to píše v Evanieliju.
 


Násilie na školách Časť 1

12. února 2010 v 16:58 | Alice |  Násilie na školách

Čoraz častejšie sa v správach, rádiu či novinách vyskytujú reportáže o násilí v školských a výchovných zariadeniach. Zo začiatku príbehy o dobitých učiteľoch alebo zastrelenej nemčinárke pôsobili v jednotlivých týždenníkoch ako pútavé reklamy, vzrušujúce čítane, senzácie. Časom sa však aspoň časť verejnosti prebudila, uvedomila si, že to čo hlásajú médiá o náraste školského šikanovania a iných formách agresívneho až násilného správania sa žiakov a mládeže, nie je iba scenár pre akýsi nový americký film.
Pôvod agresie a násilia u človeka

Pri čítaní takýchto, či podobných správ sa nám do mysle vtiera otázka: Čo bolo príčinou týchto násilných prejavov? Ako vznikajú tieto formy sociálnej deviácie?V skutočnosti sa nedá definovať všeobecný zdroj aktivátora násilia u detí. Existuje viacero názorov na pôvod násilia, či agresívneho správania. Jedným z nich je, že agresia je u človeka vrodená:

Agresívne sklony sa u človeka utvárajú - na základe inštinktívnej výbavy - v prvých rokoch života. Módny psychiater svetového mena a súčasne guru nového veku Stanislav Grof dokonca hovorí, že krutosť, s ktorou ľudia niekedy konajú, nie je dosť dobre vysvetliteľná ako reakcia na čokoľvek, čo dieťa od narodenia stretne. Žiadna udalosť v bežnom živote nie je podľa neho taká zlá, aby sa v nej dala hľadať príčina brutality, s akou sa stretávame napríklad u niektorých sadistických vrahov. Jedine intenzita zážitkov vo chvíľach, keď sa ľudský plod prediera pôrodnými cestami a pritom cíti, že mu ide o život, môže vraj vysvetliť hrôzy agresie, ktorú je človek schopný použiť proti svojmu blížnemu: Keď je človek naozaj zlý, tak vlastne znova prežíva (aj keď o tom nevie) svoj pôrod a správa sa ako keby mu išlo o život.

Hlavné kategórie násilia na školách

Bohužiaľ, násilie na školách sa už tak rozrástlo čo do množstva, ale aj rôznorodosti, že sa vytvorili určité konkrétne druhy násilia, ktoré sú presne definované. V tejto časti sa chcem venovať konkrétne dvom z nich. Hlavnými kategóriami násilia na školách sú psychické a fyzické násilie. Častokrát sa tieto dva druhy násilia prelýnajú, či akokeby dopĺňajú. Psychické násilie sa deje prevažne medzi dievčatami, keďže neoplývajú takou fyzickou zdatnosťou ako chlapci. Tým sa ale nevylučuje psychické násilie medzi chlapcami, či oboma pohlaviami navzájom. Tiež je toto násilie často v dôsledkoch horšie ako čisto fyzické napadnutia.


"Mobbing"

V súvislosti s psychickým násilím sa stretávame s pojmom "mobbing". "Mobbing" je pojem, ktorý sa pôvodne vytvoril vo svete zamestnancov. Pod týmto pojmom sa myslí nenápadné podpichovanie, intrigy, šikany, zlomyselné ohováranie a psychický teror, čiže všetky spôsoby znepríjemňovania života, ktoré poznáme tiež zo školy a z učebného pomeru. Mobbing sa vyznačuje zvláštnou zákernosťou, lebo závisť, nenávisť, žiarlivosť, strach z konkurencie - či obdobné pocity môžu človeka prinútiť, aby týmto spôsobom týral druhých - sa neprejavuje otvorene, ale záludne. Mobbing - psychické týranie - je systematický, cieľavedomý a predovšetkým opakovaný útok na určitú osobu. Využíva degradujúci prístup, nadmernú kritičnosť, zosmiešňovanie, malých, či väčších intríg. Rany, ktoré pri tom obeť utŕži, bývajú nezriedka ťažšie, než rany fyzické.

Príznaky mobbingu

O tom, že má byť dieťa v škole znemožnené, mu môžu napovedať niektoré príznaky:
•Ostatní si za tvojím chrbtom šuškajú alebo sa neustále arogantne šklebia.
•Šíria sa o tebe klebety.
•Tvoje okolie stále hovorí o nejakej tvojej slabosti, alebo sa ti kvôli nej posmievajú - napríklad že nosíš okuliare, si trochu guľatučký, nie si taký športovec ako ostatní, neobliekaš sa podla poslednej módy, alebo pri reči zadrhávaš.
•Nenechajú ťa hovoriť, stále ťa prerušujú. Keď pri vyučovaní niečo povieš, dajú sa všetci do smiechu.
•Nedávajú ti informácie a neponúkajú pomoc, napríklad keď sa pýtaš na domácu úlohu.
•Správajú sa k tebe ako keby si bol iba vzduch.
•Cielene ťa zosmiešňujú.
•Stále ťa kritizujú.
•Dávajú ti úlohy, ktoré nemôžeš splniť.
•Stal si sa už obeťou kriminálneho vymáhania výpalného či iného vydierania.


Sekty

4. února 2010 v 18:22 | Alice |  Svet potrebuje pomoc

Sekta ( z latinskeho secta, od slovesa sequi, tj. sledovat, nasledovat), povodne znamenalo toto slovo nieco ako "skola"," ucenie", "smer", "prikaz"…,neskor, samostatne nabozenske spolocenstvo odtrhnute od oficialnych cirkvi,…dnes si pod slovom sekta vacsina z nas predstavi nejaku svetonazorovu skupinu pochybnej povesti…

Co teda znamena slovo sekta? Vyznam pojmu sekta sa v poslednych desatrociach posuva od svojej povodnej podoby; prevazna cast sucasnych siekt sa totiz neodstiepila od velkych nabozenstiev, ale naopak zdruzuje privrzencov zmiesanych alebo uplne novych nabozenskych, okultistickych, alebo spiritualnych smerov.

Pravdou je, ze sekty maju urcite znaky velkych cirkvi, ako su napriklad: uctievanie prorokov, spasitelov a vykupitelov; existencia roznych ritualov, zvykov a prikazani; snaha o sirenie svojej viery medzi neveriacimi a inak zmyslajucimi atd., dolezite je vsak uvedomit si prave urcite podstatne rozdiely, ktore zo siekt robia prinajmensom pochybne ak nie scasti ilegalne spolky. Kym nabozenstva v tradicnom zmysle sprostredkuvaju etos a davaju doraz na ludsku zodpovednost pred Bohom a bliznymi, snazia sa tieto skupiny o dosiahnutie totalnej podriadenosti svojich clenov voli a rozkazom vodcu sekty. V pocetnych pripadoch clenovia pretrhnu vsetky svoje dovtedajsie socialne vazby a su vystavovani viacmenej silnemu psychickemu natlaku, ktory moze viest ku strate osobnosti a sebazniceniu. Okrem toho su clenovia casto vyuzivany ako bezplatne pracovne sily na zveladovanie majetku sekty, co nezriedka vedie k zanechaniu pracoviska alebo skoly. Veduci cinitelia siekt sa castokrat ohanaju heslami a pravami ako su sloboda nabozenskeho vyznania alebo tolerancia odlisnych nazorov, sami vsak toleranciou voci svojim kritikom rozhodne neoplyvaju. Vsetci ludia mimo prislusnikov sekty su oznacovani za "nekrestanskych", "neveriacich", "demonickych" atd. a treba sa od nich odvratit. Na svete existuje len jedna pravda - ich pravda.

V Amerike preto vznikol pre tieto hnutia viac opodstatneny nazov: "destruktivne kulty " (destruktivny znaci rozvratny, rozkladny), ktory zdoraznuje rozkladne posobenie skupiny na svojich clenov. Dalsim zauzivanym nazvom je aj oznacenie "psychokulty", ktory zvyraznuje zasahy tychto zdruzeni do psychiky osobnosti a jej castokrat trvale poskodenie. Slovom kult sa vyjadruje, ze vsetky tieto hnutia sprosredkuvaju svojim privrzencom duchovnu skusenost prostrednictvom kultovych prvkov, ako obrady, uctievanie osob, utonutie v meditacii atd.
Oba nazvy vyplyvaju viac menej z toho ako sa clenovia siekt stavaju obetami rafinovanej manipulacie, ako je teda mozne, ze sucasna legislativa, s dorazom dnesnej doby na ludske prava, dopusti existenciu takychto kultov? Neda sa povedat, ze by si prislusne zodpovedne istancie uz davno neuvedomili destruktivnost mnohych siekt. Nielenze im nedovolia vystupovat v masmediach, ale naopak, prinasaju odstrasujuce vypovede byvalych clenov ako aj rodin postihnutych. Boj proti nim sa uz prestava chapat ako nedostatok demokracie, ale ako obrana spolocnosti, podobne ako boj proti drogam. Kto by tento postup snad pokladal za nedemokraticky, pripadne by poukazoval na slobodu vyznania, dal by tym najavo, ze nepochopil rozdiel medzi skutocnym krestanskym alebo inym nabozenstvom a psychodrogou (tj. medzi pravou vierou a skodlivym psychickym zasahom do osobnosti cloveka a jeho dusevnym zotrocenim).
Je teda viac ako prekvapujuca skutocnost, ze sa pocet tychto zdruzeni len v stredoeuropskom priestore odhaduje na viac ako 600, v USA ich posobi okolo 3000. Dnes uz si ani odbornici nedokazu udrzat prehlad o jednotlivych skupinach a skupinkach, ktore ponukaju svoj tovar v "bozom supermarkete." Podla istej psychologicky je asi 15% strnast- az patnast rocnych deti velmi ohrozenych programom niektorej extremisticej nabozenskej skupiny. A dokonca, jedna sucasna statistika uvadza, ze uz asi polovica nemeckej mladeze prisla urcitym sposobom do kontaktu s niektorou takouto skupinou, ci jej myslienkami.
ZNAKY PODLA KTORYCH JE MOZNE ROZPOZNAT NEBEZPECNU AUTORITARSKU SEKTU

- spolok ma veduceho alebo skupinu veducich, ktori su povazovani za neomylnu autoritu pricom clenovia su vedeni k prejavom bezvyhradnej zavislosti voci tomuto "prorokovi", ktoreho ucenie a vola su vydavane za hlas bozi alebo absolutny zakon,

- existuje prisny zakaz akejkolvek kritiky a pochybnosti o uceni sekty,

- clenovia sekty su cielenymi technikami zbavovani svojpravnosti a musia sa uplne podrobit pravidlam skupiny,

- sukromny zivot prislusnikov je do najmensich detailov naprogramovany; prisnym pravidlam podliehaju najma stravovanie, sexualita a odpocinok,

- na prvom mieste v zivote clenov stoji praca a zhromazdovanie financnych prostriedkov pre skupinu,

- skupina potlacuje a znevazuje zivotne dolezite potreby cloveka, napriklad brani rozvoju jeho osobnosti a autonomie, alebo vytvaraniu vlastnych nazorov,

- skupina vyzaduje slepu a bezpodmienecnu poslusnost a vyznacuje sa autoritativnym, diktatorskym a dogmatickym chovanim,

- zivot jedinca sa pred vstupom do kultu povazuje za celkom neuspesny,

- clenovia su vyzivany aby vsetok svoj majetok venovali skupine; kult vybera neumerne poplatky za seminare, kurzy a podobne aktivity skupiny,

- prislusnici kultu su uplne izolovani od okoliteho sveta; niektore skupiny ziju v komunitach alebo sa uchyluju do odlahlych koncin,

- dba sa na to aby sa clenovia sekty odlisovali od ostatneho "zleho" sveta; existuju napriklad predpisy tykajuce sa oblecenia, ucesu, ozdob, pricom sa vyzaduje urcite poznavacie znamenie,

- clenovia skupiny medzi sebou hovoria jazykom, ktory je pre ostatnych ludi nezrozumitelny, pretoze pozostava z velkeho mnozstva novych slov a pojmov; caste je aj vyhradne vyuzivanie biblickych argumentov, co uplne vylucuje akukolvek volnu komunikaciu; pouzivaju sa aj rozne deklasujuce fraze,

- mnohe organizacie udrzuju svoje skutocne ucenie v tajnosti, takze novi clenovia sa dozvedaju do coho sa pustili az pri zasveteni, kedy uz byva spravidla neskoro,

- skupina rozdeluje ludi na priatelov a nepriatelov; osoby zijuce mimo skupiny su povazovane za moralne spustle, dusevne zaostale, primitivne, neosvietene a neschopne vyssieho poznania,

- skupina sa domnieva, ze jedine ona hlasa pravdu, zatial co vsetci ostatni ziju v klamstve a nevedomosti,

- vacsina skupin sa vyhraza, ze to bude mat pre jedinca nedozierne nasledky ak do skupiny nevstupi alebo z nej naopak vystupi; ten kto sa sektu nakoniec aj rozhodne opustit, byva casto vystavovany obrovskemu psychickemu natlaku, sekta tvrdi, ze musi pocitat so strasnymi trestami; odpadlici byvaju casto prenasledovani, niekedy to i hranici s psychickym terorom; v tejto suvislosti sa hovori aj o urcitom pocte vrazd a samovrazd.


AKO SEKTY ZISKAVAJU NOVYCH PRIVRZENCOV?

"Mozem vojst a porozpravat sa s vami o Biblii?" "Kupte si … , prispejete tym na pracu misionarov." "Mozem sa s vami porozpravat o vasom zivote?" Alebo smutne preslaveni "verbovaci", postavajuci na pesej zone s brozurkou v ruke a netrpezlivo cihajuci na svoje obete… Kazdy z nas sa uz zrejme stretol s niecim podobnym, ved hlavnym zaujmom destruktivnych kultov je ziskavanie novych privrzencov a sirenie ucenia. Rozdiel je len v tom, ze dnes sa uz nabor do siekt robi ovela rafinovanejsim sposobom… Na zdanlivo neutralnych akciach: v mladeznickych kluboch, v kine, na koncerte, na prednaske…Michal rozprava o stretnuti so "super ludmi so spravnymi nazormi", Petra vam povie o novej skupine "kde konecne citi absolutne porozumenie"… Na uliciach sa na vas z plagatov usmievaju milo a neskodne vyzerajuci guruovia a pozyvaju vas na rozne meditacie. Ine, seriozne vyzerajuce letaciky vam ponukaju kurzy recnictva, rozvijania osobnosti, vyuku jogy alebo autogenneho treningu, casta je zo strany sekty aj organizacia nejakeho "vedeckeho" podujatia alebo nabor v studentskych organizaciach, politickych stranach, podnikatelskych poradniach atd. To, ze obchod s bioproduktami na rohu ulice alebo vieryhodne posobiaci seminar je v rukach nejakej sekty, nie je casto vobec zrejme…a v tom prave tkvie nebezpecenstvo.
V tomto pripade pomoze len jedno - rychle si vyzistit, ci sa nejedna o skupinu s autoritarskymi znakmi, ak ano, tak s nou okamzite a navzdy prerusit styky. Nikdy sa nepokusajte o dobre mienenu diskusiu so snahou otvorit clenovi sekty oci, nebudete mat uspech. Prave naopak, moze sa celkom lahko stat, ze sa do sieti sekty zamotate sam; skuseni a psychologickymi trikmi dobre vyzbrojeni verbovaci maju totiz dokonale nacvicenu taktiku a vedia svoje vzdusne zamky predavat tak presvedcivo, ze len malokto dokaze odmietnut.
"Oslovenie" v suvislosti s destruktivnymi kultami je cosi ako technicky prostriedok, pomocou ktoreho "misionar" cielavedome patra po nedostatkoch svojho partnera v rozhovore, aby mu ponukol svoj "patent" na prekonanie vsetkych kriz. Tymto skupinam vsak nejde o to, aby nedostatky odstranili alebo pomahali zvladnut problemy, ale aby zdanlivymi odpovedami na vsetky otazky ziskali noveho clena.
Pri prvych stretnutiach ide vzdy o vybudovanie dovery, do oci bijuca je imponujuca priatelskost a srdecnost. Caste su otazky typu "si stastny?" apod., na ktore nikdy neexistuju stopercentne odpovede…
Rady pre ľudí, ktorých partneri sa ocitli v pazúroch sekty
Nedajte sa strhnúť emóciami, nehnevajte sa na obeť sekty a zostaňte s ňou v kontakte.
Neskúšajte priamo presvedčiť obeť, že padla do rúk sekty, používaním konfrontačného postoja.
Vytvorte si v sebe pozitívny postoj: "Tento človek z tej skupiny odíde!"
Postarajte sa o svoje emocionálne potreby - nájdite si blízkych ľudí, ktorí vás duchovne podržia, ktorí, ak to bude potrebné, vypočujú váš plač a budú vám oporou, u ktorých nájdete plné porozumenie.
Skonsolidujte svoje zdroje. Do procesu intervencie zapojte toľko členov rodiny a priateľov, koľko je len možné. Skontaktujte sa s bývalým členom sekty, odborníkom - psychológom, psychiatrom, s najbližším dovtedajším priateľom osoby, alebo niekým, kto bol pre neho niekedy autoritou.
Zaujmite postoj osoby zvedavej, ale opatrnej. Ak člen sekty vyjadruje vďačnosť svojej skupine za pozitívne stránky svojho života, úspechy a rozvoj, povedzte mu, že je to naozaj úžasné, ale opakujte, že je to jeho zásluha, jeho osobný úspech, že to on sa vypracoval, a nie skupina.


Niektore veci , ktoré ste čítali sa použili z rôznych stranok

Sebapoškodzovanie

22. ledna 2010 v 18:09 | Alice |  Naša generácia
Vedomé ubližovanie si alebo sebapoškodzovanie sa radí medzi nenormálne javy v spoločnosti. Ak si naschvál ublížite, a spoločnosť zbadá na vašom tele jazvy alebo modriny, ste automaticky odsúdený na návštevu u psychológa alebo psychiatra. Ľudí, ktorí si ubližujú je stále viac a spoločnosť pred týmto problémom ešte stále zatvára oči. Prečo sa venuje viac času debatám o drogách, bezpečnom sexe a plánovanom rodičovstve, keď je sebapoškodzovanie témou, ktorá je rovnako dôležitá ako problematika drog? Sebapoškodzovanie je ešte stále tabu. Mnohí ľudia, ktorí si takto ubližujú, to držia v tajnosti, lebo sa cítia byť choromyseľnými, šialenými a zlými. Boja sa, že ak o tom niekomu povedia, budú navždy odpísaní. Pravdou je, že ľudia, ktorí sa zámerne poškodzujú sú inak veľmi normálni a príčetní, no trpia množstvom emočnej bolesti. Používajú sebapoškodzovanie, lebo ich pravdepodobne nik nenaučil iným, racionálnym spôsobom prekonávania intenzívnej bolesti. Nanešťastie, ľudia, ktorí sa o tom dozvedia, majú sklon onálepkovať takto postihnutých ako duševne chorých, bláznivých, psychotických, čo zapríčiňuje strach zo zverejnenia a obavy požiadať o pomoc. Kým spoločnosť neodtabuizuje túto formu správania a nezačne šíriť v tomto smere osvetu, zostane sebapoškodzovanie ešte veľmi dlho temným tajomstvom trpiacich.

Príčiny:


psychologické - snaha vyjadriť navonok psychickú bolesť, vyrovnať sa so životom bez úmyslu zabiť sa, unáhlenosť v rozhodovaní, preferovanie krátkodobého uspokojenia pred budúcou odmenou, prirýchle odpovede na podnety z prostredia, impulzívnosť

sociálne - nefungujúca rodina, privysoké nároky, očakávania vzťahujúce sa na spoločenské roly a pod.

biologické- Predispozíciou môže byť dysregulácia neurotransmisnej a neurobiologickej funkcie. U osôb postihnutých automutiláciou, podobne ako u samovrahov a iných impulzívnych poruchách správania (napr.gambling) sú pozorované znížená serotonergická funkcia alebo centrálny deficit v serotonergickej funkcii, merané pomocou serotonínových metabolitov.
Najčastejšie spôsoby sebapoškodzovania:
Rezanie/strihanie
Rezanie, príp. strihanie je najčastejší spôsob sebapoškodzovania. Bežne sa používa nôž, žiletka, kúsok skla alebo iné ostré predmety. Väčšina porezaní sa nachádza na ramenách, nohách, zápästiach a hrudi, ale iní ľudia sa zvyknú porezať aj na bruchu, tvári, prsiach, genitáliách. Najčastejšie sa však vyskytuje na ramenách či zápästiach, kde si možno ľahko vymyslieť výhovorku, napr. "Porezala som sa pri varení."

Popáleniny
Je to ďalší častý spôsob sebapoškodzovania. Obyčajne sa robí cigaretami, zapaľovačom, zápalkami, horúcimi (žehlička) či horiacimi predmetmi. Niekedy ľudia dokonca používajú horľaviny ako benzín, propán, alkohol a pod. Obdobne ako pri rezaní, ľudia sa zvyknú popáliť na ramenách, zápästiach, nohách, hrudi.
Zásahy do rán/pomýlené liečenie
Väčšina ľudí si zasahuje do hojenia rán, ale za sebapoškodzovanie to považujeme len vtedy, keď sa to robí kontraproduktívne. Niektorí ľudia si permanentne zoškrabúvajú chrasty, strkajú si do rán ihly, špendlíky alebo iné predmety, aby nanovo otvorili ranu, ktorá sa im nejako nepozdáva a "vyoperovali" z nej všetko, čo tam podľa nich nepatrí.
Udieranie sa
Udieranie sa päsťami, obyčajne do hlavy alebo stehien sa možno nezdá také závažné ako vyššie spomenuté druhy, deje sa však z rovnakých príčin.
Extrémne obhrýzanie si nechtov
Mnohí ľudia si obhrýzajú nechty, o sebapoškodzovanie však ide, ak je krutejšie a častejšie než normál. Neraz zasahuje až do pokožky a vedie ku krvácaniu.
Škrabanie sa
Bežné škrabanie sa môže zvrhnúť na chorobné, charakterizované vyššou frekvenciou, intenzitou a trvaním. Koža sa stáva odretou až krvavou. Používajú sa na to obvykle nechty, ale niekedy aj ostré či napoly ostré predmety ako sú nôž, hrebeň, ceruzka a pod. Neraz sa deje nevedome.
Trichotilománia, čiže vytrhávanie si vlasov, resp. chlpov [upraviť]
Trichotilománia je nadmerné opakované vytrhávanie vlasov, vedúce k ich zjavnému úbytku. Ako jediná forma sebapoškodzovania je samostatne diagnostikovaná. Obyčajne si postihnutý vytrháva vlasy, ale môže ísť práve tak aj o obočie, bradu či iné ochlpenie. Snaží sa to maskovať napr. klobúkom alebo, v prípade obočia, slnečnými okuliarami.
Lámanie si kostí
Ide o zriedkavú, ale o to vážnejšiu formu sebapoškodzovania. Chorý na to používa ťažké predmety ako sú kladivo, tehla a pod. Ale niektorí ľudia sa hádžu o stenu či o dvere.
Na záver malý príklad:

Sebapoškodzovanie ako vec náboženstva :je zaujímavou záležitosťou. Chlapcovi , ktorý je z kresťanskej rodiny prišla matka na to, že si ubližuje, vzala ho na spoveď do kostola. Kňaz mu povedal, že telo je božím darom a keď s ním takto zaobchádza, tak je očividné, že Bohom opovrhuje a že ho k myšlienke ublížiť si priviedol sám Diabol. Kto je teda zodpovedný za to, že si mladí ľudia ubližujú, že si ničia svoje telá za účelom zahojiť si poranenú dušu? Je to Boh či Diabol? Je jednoduché hodiť vinu na niekoho, ťažšie je si priznať, že rozhodnutie je v každom z nás a svoje rozhodnutie si nesieme až do samého konca. Ak sa niekto rozhodne ničiť, je to len a len jeho rozhodnutie. Chlapec sa odnaučil ubližovať si .

Deti s DMO

18. ledna 2010 v 17:55 | Alice |  Deti s DMO
Tento článok som sa rozhodla napísať pretože táto diagnóza ovplyvňuje celý môj život , ako aj život iných detí s touto diagnózou.
O chorobe
Detská mozgová obrna- DMO
Detská mozgová obrna je diagnóza a poškodenie, ktoré sa veľmi výrazne podieľa na vzniku kombinovaných postihnutí. Jej dôsledkom je spravidla okrem telesného postihnutia aj narušenie komunikačnej schopnosti, zmyslové postihnutie, mnohokrát aj mentálne postihnutie a poruchy správania. Mnohí autori sa zhodujú v názore, že pri zistení tejto diagnózy, resp. poruchy možno akosi automaticky očakávať kombinované postihnutie. Je to neprogresívne postihnutie s možnosťou zmeny determinovanej vývinom a zrením CNS. Vzniká z poškodenia mozgu pred jeho "dozretím".
Príčiny DMO
» v prenatálnom období ochorenia matky počas tehotenstva, nedostatočná výživa, röntgenové žiarenie, nadmerné duševné zaťaženie, inkompatibilita Rh faktorov, genetické činitele, rubeola matky, ľadvinové ochorenia a poruchy krvného obehu u matky, vedúce k hypoxii plodu,
» v perinatálnom období komplikácie pri pôrode, nedonosenosť či prenosenosť plodu,
» v postnatálnom období všetky infekcie dieťaťa do veku asi 6 mesiacov, keď ešte nie je vytvorená hematoencefalická bariéra a pri infekcii tak prenikajú toxíny bez prekážky z krvi do mozgu.
DMO sa prejavuje spastickou alebo nespastickou formou.
Spastická forma DMO
znamená, že svaly majú patologicky trvalé zvýšený svalový tonus. Vyskytuje sa v týchto variáciách:
» Diparetická forma postihuje dve (obyčajne dolné) končatiny a môže byť "klasického typu", alebo menej spastická - paukospastická. Postihnutý chodí po špičkách v dôsledku stiahnutia lýtkových svalov.
Hemiparetická forma sa manifestuje ochrnutím oboch pravých alebo ľavých končatín. Noha má stiahnutý lýtkový sval, ruka je ohnutá v lakťovom kĺbe, chrbátom predlaktia a ruky je otočená hore. Ruka s prstami môže byť ohnutá smerom dolu a palec je pritiahnutý k dlani.
Triparetická forma postihuje obyčajne obe nohy a jednu ruku.
» Kvadruparetická forma je ťažším typom niektorej z uvedených foriem.
Napríklad môže ísť o klasickú diparetickú alebo paukospastickú formu s postihnutými dolnými aj hornými končatinami. Môže sa prejaviť aj obojstrannou hemiparézou so signifikantne pritiahnutými palcami rúk do dlane.
Nespastická forma DMO
znamená, že svaly majú trvalé patologicky znížený svalový tonus. Vyskytuje sa v týchto variáciách:
» Hypotonická forma je typická znížením svalového napätia, v dôsledku ktorého sú končatiny abnormálne ohybné. Je determinovaná vývinom a zrením mozgu a CNS a čoskoro sa mení na iné formy. Skoro všetky ťažké oligofrénie perinatálnej etiológie sa prejavujú aj hypotóniou.
» Dyskinetická forma sa prejavuje patologicky rýchlym a neovládateľným striedaním napätia a uvoľnenia svalstva v postihnutých oblastiach.
Typickými príznakmi sú aretóza - prudké nepotlačiteľné vlnité pohyby a chorea - drobné mimovoľné neovládateľné trasľavé pohyby.
Charakteristické príznaky DMO (pre všetky formy):
- poruchy hybnosti,
- oneskorený motorický vývin,
- zvýšený masseterov reflex,
- poruchy okohybného aparátu a zraku (najmä strabizmus),
- poruchy reči, ako je dyzartria, zajakavosť, mutizmus, oneskorený vývin reči,
- hypersalivácia (nadmerná slinivosť),
- epileptické záchvaty,
- časté zníženie intelektových schopností pod normu,
- neurotické a afektívne poruchy,
- malá odolnosť voči infekciám a intoxikáciám.
!!!
Predčasne narodené deti by sa podľa vyjadrení viacerých neurológov nemali očkovať celou vakcínou DiTePer, nakoľko tretia zložka - Per (Perthusis) je živá kultúra a v dôsledku oslabenej imunity si detský organizmus nedokáže sám vytvoriť obranné látky proti tejto kultúre. Detská obrna je im takýmto spôsobom naočkovaná. Doživotne…

Trochu filozofie Máš dar komu ho dáš ?

16. ledna 2010 v 20:51 | Alice |  iné
Máme veľký dar, veľmi drahocenný dar . A čo sa roby z darmi ? Rozdávate ich každému koho stretnete na ulici ? Nie!!!! Nie, to by potom neboli dary. Boli by naproste bezcenné . A čo s tým najvzácnejším darom zo všetkých ? Dáte ten dar prvému chlapcovi , ktorý vám kúpi veľkú kyticu ruží ? Nie!!!!! Ja nehovorím len k vám dievčatám , ale aj ku chlapcom . Vy máte úplne rovnaký dar . Dáte ho prvému dievčaťu len preto , že vyzerá ako modelka? Nie!!!!! Tento dar by sme si mali ponechať pre osobu , ktorá spoločne s vami bude vychovať vaše deti .

Nuda a dnešná mládež

16. ledna 2010 v 14:27 | Alice |  Naša generácia
Na návrh jedného kamaráta som začala premýšľať nad touto témou a predstavte si myšlienka sa aj dostavila.Kedy mládež vlastne podľahne tomuto trendu ? To nevie nikto , iba oni sami . Napádajú ma rôzne veci , možno , že im rodičia dávajú voĺnosť a oni to iba využívajú. Alebo je to partia do ktorej sa dostanú a tá ich ovláda . kedy vlastne nastáve ten zlom v ich životoch ? Možno sa len nudia , alebo si chú niečo dokázať. Nuda často príjme človeka k tomu , aby išiel von za priateľmi do baru , na diskotéku atď ...


Mládež je rôzna: Jedni fajčia, jedni fetujú a z iných sú alkoholici. Dnešná realita je však úplne iná. Kdeže je tá mládež, čo sa hrala na lúke? Po odpoveď na túto otázku by ste skutočne márne chodili na lúku. Ale zato vám stačí zájsť do baru. Nájdete tam pohľadné dievčatá i sympatických chlapcov, ktorých vek je sotva 14 rokov. Popíjajú pivo, víno, i tvrdý alkohol. V rukách majú cigaretu a na tvári im môžete vyčítať divný úsmev. Podľa zákona je zakázané predávať alkohol a cigarety osobám mladším ako 18 rokov. Podľa zákona je zakázané predávať alkohol a cigarety osobám mladším ako 18 rokov. Nevadí to ani rodičom týchto detí, veď ich ratolesti sa predsa hrajú "niekde von". A istotne to nevadí ani samotným puberťákom. Veď sú aspoň na tých niekoľko minút v bare dospelí .Ak si dnešná mládež vyberie zlú partiu , môže dopadnúť všelijako . Naučí sa piť, fajčiť a možno aj drogovať . Ale najťažšia vec ich len čaká , keď si začnú uvedomovať to ako žili a ako žijú až doteraz .Mnohí z nich si neuvedomujú , že frajermi nebudú navždy a preto by sa nad sebou mali zamyslieť ako to zmeniť . A tu sa nám na konci naskytujú otázky : Kam sme to dospeli? Kde ostali hodnoty, ktorých sa roky, desaťročia, stáročia držali naši predkovia? Upadli do zabudnutia, pretože teraz je to inak. Teraz je moderné niečo iné. Kto chce byť "in", musí kráčať s duchom doby.

Alkohol: Osoby, ktoré sa dostávajú do kontaktu s alkoholom môžeme rozdeliť do štyroch skupín:
- abstinent: osoba, ktorá alkohol nepožíva ani príležitostne. Za abstinenta je považovaná vo všeobecnosti osoba, ktorá v priebehu minimálne troch rokov nepožila žiaden alkohol. V súčasnosti je tento stav len veľmi ťažko dosiahnuteľný.
- konzument: osoba, ktorá pije alkohol len príležitostne. Sem radíme väčšinu populácie, predovšetkým žien.
- pijan: osoba, ktorá pije alkohol z dôvodu jeho účinkov, napríklad z dôvodu eufórie, zlepšenia nálady a pod.
- alkoholik: osoba, ktorá požíva alkoholické nápoje často a v nadmernom množstve.
Úzus - užívanie drogy v zhode s predpismi.
Abúzus - zneužívanie drogy. Ide o jej nadmerné užívanie v nevhodnom čase alebo nevhodnej kombinácii.
Misúzus - ide o medicínsky chybné užívanie lieku.

Drogy: Okrem toho treba zohľadniť aj vekovú štruktúru drogovo závislých. Najväčšie ohrozenie návykovými prostriedkami sa zistilo u mladých ľudí vekovej skupiny od 12 do 18 rokov. Etapa mladosti ako dynamický úsek vývoja je špecifický vhodný čas pre vznik závislostného správania. Keďže nelegalizované drogy dosahujú na rozdiel od alkoholu podstatne rýchlejší účinok a predstavujú omnoho väčší potenciál závislosti, podstatne rýchlejšie tu dochádza aj k závislostnému správaniu, spojenému s psychickou a somatickou závislosťou. To znamená, že u postihnutých môže zjavná drogová závislosť vznikať už vo veku od 15 do 17 rokov.
Je to obdobie úniku spod detailnej rodičovskej kontroly, obdobie dokazovania vlastnej nezávislosti (i paradoxne: totálnou závislosťou). Špecifické znaky tejto vekovej skupiny - takmer žiadna schopnosť trpieť, malá schopnosť spolupráce, obmedzená sloboda rozhodovania a ešte menej vyzretá motivácia - sťažujú poskytovanie pomoci. Ukazuje sa teda, že užívanie drog sa v našej spoločnosti považuje prevažne za problém mladistvých. Vo verejnom živote sa obdobie javí ako problémová a krízová vývojová etapa. Konštatuje to i veda. Nedostatok miest na vzdelávanie, nezamestnanosť mladých a nebezpečenstvo narastania nápadného správania v škole i vo voľnom čase vrátane užívania drog a kriminality bývajú veľmi častou témou.

Šikanovanie

15. ledna 2010 v 18:08 | Alice |  Naša generácia
Túto tému som si vybrala vzhľadom k stavu dnešnej mládeže , ktorá sa nijak nezaujíma o šikanovanie a ak vidia šikanovanie tak nič nespravia pretože sa buď boja alebo sa im to páči.!!!!!!!!!!!!

Čo je šikanovanie?

Ide o ponižovanie a pokorovanie slabších jedincov vo vnútorných spoločenstvách: najčastejšie medzi dospievajúcimi mužského pohlavia na vojne, v zariadeniach internátneho typu pri školách, vo výšších triedach škôl základných a stredných.

Úmyselná snaha získať psychologickú alebo spoločenskú a hmotnú výhodu nad inými jedincami prostredníctvom ubližovania, hrozieb, výsmechu a zastrašovania.


Hlavné znaky a prejavy šikanovania

Hlavné znaky:
zjavný úmysel ublížiť druhému, či už fyzicky alebo psychicky,
útočníkom môže byť jedno dieťa, alebo skupina detí,
incidenty sú opakované,
nepomer síl medzi útočníkom a obeťou.


Prejavy šikanovania:

priame - posmech, pokorujúca prezývka, nadávky, hrubé žarty, kritika dieťaťa - nepriateľská až násilnicka, príkazy od iných detí - panovačním, nepriateľským tónom, stranie, kopanie, rany - nemusia byť silné, ale obeť ich nevracia,

nepriame - cez prestávky je dieťa samé, vyhľadáva blízkosť učiteľa, náhle sa zhorší v prospechu, zmení cestu do školy, jeho veci sú často poškodené

Bullying označuje šikanovanie žiakov medzi sebou, buď bitkou, posmechom,nadávkami
Mobbing možno stručne charakterizovať ako systematické zákulisné intrigovanie, omedzovanie, teror riadený kolegami na pracovisku.

Čo môžeme spraviť preto , aby sme aspoň trochu zabránili ďalšiemu šireniu šikanovania :
1. Osvojiť si základný princíp "Sme škola, kde sa šikanovanie netoleruje v žiadnych podobách!"
2.Nepodceňovať hrubé chovanie žiakov k iným spolužiakom
3.Ak vieme o niekom , kto je šikanovaný mali by sme to oznámiť pedagogom
4.Riaditeľ by mal a, vytvoriť pozitívnu klímu v škole,
b,navodiť úzku spoluprácu medzi žiakmi, zamestnancami školy, rodičmi a jasne vymedziť možnosti oznamovať aj zárodky šikanovania
c, vo vnútornom poriadku školy jasne stanoviť pravidlá správania vrátane sankcií za ich porušenie, viesť písomné záznamy o riešení konkrétnych prípadov šikanovania,

Kam dál